Problém je v tom, že ma pani Iveta počas kampane niekoľkokrát upozornila na to, čo všetko nás rozdeľuje. Dva zásadné rozdiely: inak chápeme morálku (IR: morálne je to, na čom sa spoločnosť dohodne) a najmä - inak sa pozeráme na tému umelého ukončenia tehotenstva.
Pani Ivete jej názory neberiem, nenútim ju, aby sa ich vzdala a ani ju kvôli nim nevyčleňujem zo spoločnosti. Očakávam len, že sa bude k mojim názorom s rovnakým rešpektom správať ona a aj každý ďalší politik, ktorý by chcel môj hlas. Ona mi však ukázala, že sa k ľuďom s iným názorom nespráva s rešpektom. Žiaľ. Príklad: ak má nejaký lekár problém vykonávať interrupcie, nemal sa stať gynekológom. Žiaľ, flash-back z minulosti je prisilný: Veriaci nemali študovať humanitné smery a už vôbec nemali byť učiteľmi.
Prečo by teda mala byť mojou prezidentkou? Prečo, keď ma upozornila na to, ako je odo mňa ďaleko, by som jej mala dať svoj hlas?
Aby ste chápali, aká vzdialenosť nás delí, dovolím si uviesť príklad: Milí naši liberáli, homosexuáli, feministky, pro-choiseri, predstavte si, že by bol v druhom kole s Ivanom Gašparovičom Ján Čarnogurský. A on je veľmi slušný človek.
